Napadlo vám niekedy, že bývanie v drevostavbe či v klasickom murovanom dome sa nelíši len z hľadiska ekológie, ekonomickosti, svojou filozofiou, ale aj pocitovo? Stačí si siahnuť na ich steny. Prečo stena drevostavby hreje, zatiaľ čo tehlová stena chladí?
Citeľný rozdiel v teplote stien
Drevená stena drevostavby nechladí. Drevo má v sebe totiž drobné póry a jemné vzduchové bubliny, čo z neho robí dobrý izolant. Keď sa dotknete stien drevostavby, vždy budú príjemne teplé – presne podľa nastavenej izbovej teploty, aká vám vyhovuje. Pocitovo teda dotyk na stenu pôsobí tak, ako keby ste napríklad siahali na oblečenie, ktoré máte na sebe. Drevo má menšiu tepelnú vodivosť než tehla, preto je na dotyk vždy príjemnejšie.
Klasická tehlová stena býva chladná, čo je dané predovšetkým jej fyzikálnymi vlastnosťami. Tehla je keramika, čiže homogénna hmota, ktorá má horšie izolačné vlastnosti. Pokiaľ by sme stenu drevostavby teplotne prirovnali k oblečeniu, ktoré máme na sebe, bude klasická tehlová stena mikinou, ktorú ste nechali cez noc vonku, a ráno si ju máte na zahriatie obliecť. Brrr, nepríjemná predstava.
Pokiaľ budete mať dve budovy – drevostavbu a murovanú stavbu – vykúrené na rovnakú teplotu, pri dotyku budú ich steny úplne inak teplé.
Príjemná teplota v zime i v lete
„Vzhľadom na klimatické zmeny v posledných rokoch sa nás zákazníci často pýtajú, aká je teda v drevostavbách v lete teplota. Zaujíma ich predovšetkým porovnanie s klasickými murovanými stavbami. I tu hrajú drevostavby prím. Drevená budova má totiž menšie akumulačné schopnosti tepla, čo v lete prináša nespornú výhodu: keď sa totiž cez noc modulárna drevostavba hodne vyvetrá, zostane v nej príjemný chládok hoci až do poludnia,“ vysvetľuje špecialista na modulárne drevostavby Vojtěch Juřenčák. Murovanú budovu takýmto vetraním ochladiť nie je možné a so stúpajúcimi letnými teplotami sa vnútrajšok budovy stále väčšmi ohrieva. Leto je teda spravidla krušnejšie v murovaných stavbách.
V zime sa bez kúrenia nezaobídete ani v drevostavbe, ani v klasickej murovanej stavbe. Pocitovo v nich však začne fungovať vyššie popísané sálanie tepla. Keď človek vykuruje murovaný dom, často má pocit studených stien a pripadá mu, že v miestnostiach je stále chladno, preto zbytočne viac a viac kúri. Drevo sa pri vykurovaní takýmto spôsobom nespráva a je príjemne teplé.
S teplotou súvisí i vlhnutie a tvorba plesní
Modulárne drevostavby na pleseň spravidla netrpia, pretože pleseň sa tvorí len na nevhodne ošetrenom alebo použitom dreve. Keď už je totiž drevo raz správne vysušené, nezvlhne. Pokiaľ by sa k nemu nejakým nevhodne uskutočneným konštrukčným riešením dostala voda, i po jej vniknutí sa s najvyššou pravdepodobnosťou opäť vysuší (pri väčšom množstve vody, napr. pri povodniach, to už platiť nemusí). Tehlová stena v porovnaní s drevenou plesnivie prekvapivo častejšie. Keď zvlhne, začne prirodzene plesnivieť a jej vysušenie už býva náročnejším procesom.
Drevená stena rešpektuje možnosti planéty
Bývanie v modulovej drevostavbe nepredstavuje len praktické a ekonomické riešenie, ale aj rešpektujúci prístup k životu. Súčasné stavebníctvo je totiž samo o sebe neudržateľné. Poďme na chvíľku počítať: zo 7,4 miliardy obyvateľov Zeme predstavujú 2 miliardy deti, čiže mladší ako 16 rokov. Tieto 2 miliardy detí však dospejú, budú potrebovať svoje vlastné byty, pracoviská a infraštruktúru, čo všetci nutne pocítime v nasledujúcich desiatich rokoch. Len pre predstavu – 2 miliardy ľudí žili na našej planéte v roku 1930. To teda znamená, že v budúcich desiatich rokoch musíme znovu vybudovať všetko, čo bolo vybudované do roku 1930. Pokiaľ by sme to chceli uskutočniť podľa súčasných štandardov, potrebovali by sme 1 000 miliárd ton betónu a tehál. Nie sú ani dostupné, ani vyrobiteľné. Preto musíme zmeniť našu filozofiu bývania a začať stavať spôsobom rešpektujúcim prírodu. Ako veľmi vhodné riešenie sa ponúka modulová drevostavba, ktorá šetrí zdravie, čas i prevádzkové náklady.
Tomáš Ševčík